Vitamíny a minerály sa v posledných rokoch stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov a starostlivosti o zdravie. Niet pochýb o tom, že doplnky ako vitamín C, zinok, či vitamín D3 sú nevyhnutné pre správne fungovanie imunitného systému a metabolizmu.
Keď ich však berieme ako doplnky v tradičných formách (tabletách alebo kapsulách), môžu byť buď zle rozpustné, slabo vstrebateľné, alebo sa môžu poškodiť oxidáciou– to všetko znižuje ich biologickú dostupnosť v tele. Čoraz častejšie sa za účelom zvýšenia biologickej dostupnosti odporúča zvýšiť dávky vitamínov, čo však predstavuje aj zvýšené riziko súvisiacich vedľajších účinkov. Aké je teda riešenie? Lipozómy.
Čo je to lipozóm?
Slovo lipozóm pochádza z gréckych slov „lipo“ pre tuk a „soma“ pre telo. Lipozóm je častica veľkosti niekoľkých nanometrov zložená z tukovej dvojvrstvy, ktorá obaľuje aktívnu látku (vitamín alebo minerál). Táto dvojvrstva je najčastejšie zložená z fosfolipidov, ktorých zdrojom je v potravinárskom priemysle najmä sójový alebo slnečnicový lecitín. Po kontakte s vodou sa tieto tuky spoja a vytvoria ochrannú vrstvu pre vitamín alebo minerál. Povrch lipozómu má podobnú štruktúru ako povrch buniek v našom tele. Vďaka svojim jedinečným vlastnostiam sú lipozómy schopné zvýšiť účinnosť vitamínov a minerálov zvýšením rozpustnosti a zlepšením biologickej dostupnosti a stability aktívnych zložiek.
Ako fungujú lipozómy?
Lipozómy v tele vykonávajú ochrannú a transportnú funkciu. Počas trávenia typicky dochádza k zníženiu alebo spomaleniu vstrebateľnosti živín v dôsledku prítomnosti tráviacich enzýmov, kyslého pH žalúdka a žlčových solí v pečeni. Keď je látka uložená do lipozómu, je schopná prejsť procesom trávenia bez poškodenia v pečeni alebo žalúdku. Dôvodom je , že lipozómy sa primárne absorbujú cez sliznicu ústnej dutiny a cez lymfatické mechanizmy v čreve, a oveľa menej cez metabolizmus v pečeni. Táto vyššia absorpcia znamená vyššiu účinnosť a menšie dávky potrebné na dosiahnutie lepších výsledkov.
Počas vstrebávania v tenkom čreve lipozómy priľnú k bunkám tenkého čreva. Vďaka svojej podobnosti s membránami črevných buniek, dokáže lipozóm s bunkami splynúť a odovzdať vitamín priamo do vnútra buniek, kde môže veľmi jednoducho poskytnúť priaznivý účinok. Takýmto spôsobom je možné do tela dopraviť ako vo vode, tak aj v tukoch rozpustné aktívne zložky.
Prečo zvoliť lipozomálne výživové doplnky?
Primárnou výhodou lipozomálnych doplnkov je dodávanie väčších dávok živín priamo do buniek. Použitím lipozomálnej nanotechnológie môžu doplnky stravy dosiahnuť až 5-10 krát vyššiu biologickú dostupnosť ako štandardné doplnky. Špičkový výrobný proces robí síce lipozomálne produkty drahšími ako „normálne“ produkty, ale tiež zabezpečuje podávanie vyšších dávok. V praxi to znamená, že nižšia dávka živiny, keď sa podáva prostredníctvom lipozómov, môže byť ekvivalentná oveľa vyššej dávke bežne podávanej tabletou/kapsulou. Jednou z ďalších výhod lipozómov je fakt, že tieto látky nezaťažujú pečeň. Vyššie dávky živín, ktoré by pečeň zaťažili, nie sú potrebné kvôli účinnému a presnému dodávaniu lipozómami.
Referencie:
Ahn, H., & Park, J.-H. (2016). Liposomal delivery systems for intestinal lymphatic drug transport. Biomaterials Research, 20(1). https://doi.org/10.1186/s40824-016-0083-1
Caritá, A. C., Fonseca-Santos, B., Shultz, J. D., Michniak-Kohn, B., Chorilli, M., & Leonardi, G. R. (2020). Vitamin C: One compound, several uses. Advances for delivery, efficiency and stability. Nanomedicine: Nanotechnology, Biology and Medicine, 24. https://doi.org/10.1016/j.nano.2019.102117
Davis, J. L., Paris, H. L., Beals, J. W., Binns, S. E., Giordano, G. R., Scalzo, R. L., Schweder, M. M., Blair, E., & Bell, C. (2016). Liposomal-encapsulated Ascorbic Acid: Influence on Vitamin C Bioavailability and Capacity to Protect against Ischemia–Reperfusion Injury. Nutrition and Metabolic Insights, 9. https://doi.org/10.4137/NMI.S39764
He, H., Lu, Y., Qi, J., Zhu, Q., Chen, Z., & Wu, W. (2019). Adapting liposomes for oral drug delivery. Acta Pharmaceutica Sinica B, 9(1). https://doi.org/10.1016/j.apsb.2018.06.005
Keller, B. C. (2001). Liposomes in nutrition. Trends in Food Science & Technology, 12(1). https://doi.org/10.1016/S0924-2244(01)00044-9
Lee, M.-K. (2020). Liposomes for Enhanced Bioavailability of Water-Insoluble Drugs: In Vivo Evidence and Recent Approaches. Pharmaceutics, 12(3). https://doi.org/10.3390/pharmaceutics12030264
Rein, M. J., Renouf, M., Cruz-Hernandez, C., Actis-Goretta, L., Thakkar, S. K., & da Silva Pinto, M. (2013). Bioavailability of bioactive food compounds: a challenging journey to bioefficacy. British Journal of Clinical Pharmacology, 75(3). https://doi.org/10.1111/j.1365-2125.2012.04425.x
Subramani, T., & Ganapathyswamy, H. (2020). An overview of liposomal nano-encapsulation techniques and its applications in food and nutraceutical. In Journal of Food Science and Technology (Vol. 57, Issue 10, pp. 3545–3555). Springer. https://doi.org/10.1007/s13197-020-04360-2
